its murr Schunk

50 jubileum vzniku tribológie

Tohto roku sme si pripomenuli vznik názvu TRIBOLÓGIA (Tribology), ktorého otcom je prof. Dr. Peter H. Jost, prezident ITC (International Tribology Council - Medzinárodný tribologický výbor) v Londýne. Jemu vďačíme nielen za autorstvo názvu, ale najmä za jeho zavedenie a uplatnenie v celom technickom svete. 

 
Bol to pioniersky čin profesora Petera H. Josta, ktorý v pravý čas a na správnom mieste uverejnil tzv. Jost Report (Jostová správa) a posunul ju 9. 3. 1966 na to najdôležitejšie miesto, a to priamo vláde - parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie.
 
Aká bola situácia dovtedy?
Veľké oceliarske, hutnícke, banícke a iné spoločnosti vykazovali straty a škody na výrobných zariadeniach a strojných agregátoch. Museli sa často meniť opotrebované časti, stroje mali krátku životnosť, malú spoľahlivosť a tým narastali aj finančné náklady. Nejestvovali inštitúcie, ktoré by sa zaoberali súhrnne príčinami vzniku takéhoto stavu. Zlom nastal až vtedy, keď sa Peter H. Jost skontaktoval s viacerými odborníkmi a manažérmi spoločností, najmä z oceliarskeho priemyslu, ale aj z vedecko-technickej a akademickej oblasti nielen z Anglicka, ale aj z USA, Nemecka, Talianska a ďalších krajín. 
Na jednom takom stretnutí so zástupcom anglickej vlády pre vedu lordom Frank Philip Bowdenom, bol prof. Jost požiadaný, aby vytvoril výbor na vyšetrenie otázok trenia, mazania, opotrebovania, vzdelávania, výskumu a potrieb priemyslu v Anglicku. Profesor Jost prijal túto podnetnú výzvu a rozhodol sa riešiť tento vážny problém na zníženie strát energie, opotrebovania materiálov, mazania, korózie vo výrobných podnikoch, doprave a v celom národnom hospodárstve. Založil preto výbor, do ktorého kooptoval ľudí z najvyšších miest rôznych spoločností, ale aj akademických odborníkov (napr. prof. Duncana Dowsona). Na stretnutiach výboru boli na programe otázky nielen o mazaní v strojárenstve, ale aj problematika trenia, otázky fyziky, chémie apod. Výsledkom boli závery, na základe ktorých sa mohli vyjadriť ekonomické prínosy a napokon sa odborníci zjednotili aj na názve Tribológia. Ako je uvedené vyššie, Peter H. Jost svoju súhrnnú správu Jost Report predložil anglickej vláde 9. 3. 1966. Správa upozornila na ekonomickú hodnotu Tribológie (neskôr aj Tribotechniky) so zameraním na lepšiu aplikáciu tribologických zásad a postupov v praxi. Týmto činom prof. Jost neúnavne povzbudzoval vývoj tribológie (tribotechniky) po celom svete. V prvých 10 rokoch po zverejnení Jost Reportu boli podobné správy vydané v Nemecku, USA, Kanade aj v Číne. Najkomplexnejšia správa bola vypracovaná v Číne. Na jej vydaní sa zúčastnilo okolo 5000 odborníkov z rôznych odborov vedy a techniky, vrátane ekonomiky. Bolo preukázané, že správnou aplikáciou Tribológie sa môže ušetriť 1 až 1,4 % HDP.
V roku 1973 založil Peter H. Jost International Tribology Council (ITC) v Londýne, s cieľom uľahčiť výmenu informácií a spoluprácu medzi tribologickými spoločnosťami na celom svete.
 
Čo vlastne je a čo zahrňuje tribológia?
Tribológia rieši problémy trenia, opotrebovania a mazania povrchov trúcich sa dvojíc pri ich vzájomnom relatívnom pohybe. Toto je teória, avšak prax je oveľa zložitejšia, čo viedlo k tomu, aby sme sa podrobnejšie venovali tribológii a jej praktickému využitiu v priemyselnej a prevádzkovej praxi. Úlohou tribológie a tribotechniky je znižovanie resp. úplné odstránenie trenia a opotrebovania trúcich sa častí v exponovaných kontaktných uzloch. Riešenie nie je také jednoduché, ako sa nám na prvý pohľad zdá a závisí od viacerých faktorov, ako je konštrukcia navrhnutého výrobku, výber správneho materiálu, obrábacieho zariadenia (sústruh, fréza), obrábacieho média (technologických kvapalín), prevádzkové podmienky agregátov, teplota, tlak, prostredie atď. Dôležitú úlohu pri znižovaní trenia a opotrebovania hrá mazivo, ktoré je konštrukčným prvkom a preto sa pri konštrukcii a obrábaní s nim musí kalkulovať. 
V oblasti techniky a technológie sú tribológia a tribotechnika zapojené do všetkých fáz výroby výrobkov. Ich technickou úlohou je optimalizácia výrobných a materiálových technológií, aby sa minimalizovali straty trením a opotrebovaním. Ekonomický význam aplikácie tribológie v praxi spočíva predovšetkým v úsilí zabrániť materiálovým a energetickým stratám a najmä škodám, alebo ich aspoň znížiť na minimum s využitím znalostí a najnovších poznatkov v tribológii a tribotechnike.     Svojim zameraním zasahuje tribológia aj do životného prostredia tým, že je zameraná na úsporu energie a materiálov, čo sa ďalej odráža na kvalite života ľudí a udržateľnosti všestranného rozvoja spoločnosti.
 
Kam teda kráčaš tribológia?
Mnohé vedy existujú už od nepamäti, tribológia oslavuje práve v tomto roku 50 rokov svojej existencie, prekonala a prekonáva rekordy v aplikácii poznatkov v mnohých oblastiach vedy a techniky. Všetky úspechy sú zviazané s tým, že patrí medzi interdisciplinárne vedy, využíva a zovšeobecňuje poznatky mechaniky, fyziky, matematiky, chémie, biológie a ďalšie vedné odbory. Svetovými míľnikmi v oblasti rozvoja a pokroku tribológie boli celosvetové stretnutia odborníkov na Svetových Tribologických Kongresoch (WTC), ktorých bolo doteraz päť. Na nich sa nielen zhodnotili dosiahnuté výsledky, ale sa aj vytýčili nové smery, kam sa má uberať tribológia v budúcich rokoch. Už na IV. kongrese WTC v Kyotu v roku 2009 (Japonsko), predniesol profesor Jost veľmi významný historický prejav, ktorý sa týkal práve znižovania energie, trenia, opotrebovania materiálov a súčastí strojov správnym využívaním poznatkov tribológie a nazval toto zameranie Medzinárodným konceptom Zelená tribológia.
Ak túto koncepciu ďalej rozvinieme, bude Zelená tribológia vedou a technológiou tribologických aspektov ekologickej rovnováhy a životného prostredia a biologických vplyvov. Jej hlavnými cieľmi sú úspory energie a materiálov a zlepšovanie životného prostredia a kvality života, čo je požiadavkou  nielen dnešnej doby, ale hlavne budúcnosti na celom svete. 
Aj na V. kongrese WTC v Turíne (Taliansko) v roku 2013 sa opäť venovala pozornosť Zelenej tibológii. Na podnet prof. Josta sa na ňom vytýčili ďalšie smery a nové úlohy pre tribológov na celom svete. Mikro a nanotechnológie, povrchové inžinierstvo, ekotribológia, bioprotetika, biotribológia už dnes patria a budú najmä v budúcnosti patriť medzi najsledovanejšie technológie, ktoré zasiahnu do všetkých oblastí nášho života.
 
 
 
Rozvoj tribológie na Slovensku
Podobne, ako v iných štátoch sveta, aj v bývalom Československu sa začali odborníci a technici intenzívnejšie zaoberať problematikou tribológie, a to vo všetkých výrobných podnikoch, doprave, stavebníctve, poľnohospodárstve a ostatných oblastiach. Touto problematikou sa na Slovensku veľmi intenzívne zaoberali členovia Slovenskej spoločnosti pre tribológiu a tribotechniku (SSTT), ktorá bola založená v roku 1971 pri Slovenskej spoločnosti priemyselnej chémie. Neskoršie (9/1992) vstúpila SSTT do Slovenského zväzu vedeckotechnických spoločností (ZSVTS). SSTT je od roku 1993 tiež členom ITC.
Hlavnou úlohou SSTT je prenos najnovších poznatkov multidisciplinárnej vedy tribológie do praxe a ich uplatňovanie vo všetkých odboroch činností, ku ktorým patrí starostlivosť o základné prostriedky, stavebné stroje a mechanizmy, dopravné prostriedky, strojárstvo, automobilový , chemický, ropný, petrochemický, papierenský, potravinársky priemysel atď.
Nové poznatky SSTT nadobúda v kvalifikačných tribologických kurzoch, seminároch, konferenciách, sympóziách, dňoch novej techniky, v Poradenskom a konzultačnom centre SSTT a pod. K významnej udalosti, ktorá patrí už do histórie, bolo zriadenie Centra tribológie (CT) na SVŠT (teraz STU) v Bratislave v máji 1984, ktorej sa zúčastnil aj prezident ITC, Peter H. JOST z Anglicka. Pri tejto príležitosti boli ocenené jeho zásluhy za pomoc pri zriadení CT a SVŠT mu udelila Zlatú medailu SVŠT. Koordinačným pracoviskom sa stala Strojnícka fakulta SVŠT v Bratislave, ktorá v spolupráci s Chemickotechnologickou fakultou, Katedrou chémie a technológie ropy, SSTT, Slovnaftom a VÚRUP organizovala štyri semestrálne Postgraduálne štúdia v odbore Tribológia a tribotechnika. Spolupráca prof. Josta s SVŠT podporila rozvoj nosného výskumného smeru „Materiály, procesy a konštrukcie“, čo sa premietlo do modernizácie výučby strojníckych a chemickotechnologických inžinierov. Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady SVŠT dňa 20. 10. 1987 udelil rektor prof. Ing. Anton Blažej, DrSc. Peterovi H. Jostovi čestnú vedeckú hodnosť Doktor technických vied. 
Profesor Jost sa veľkou mierou pričinil aj o zorganizovanie I. Medzinárodného sympózia Intertribo´81 na Štrbskom Plese. Ďalšie sympózia nasledovali každé tri roky, na nich posielal významných odborníkov - prednášateľov nielen z Anglicka, ale aj Nemecka, Ruska, Japonska, USA a ďalších krajín. Dosiaľ sa uskutočnilo 10 sympózií, posledné sa konalo v roku 2009. Všetky boli zamerané na aktuálne problémy trenia, opotrebovania a mazania v exponovaných trecích uzloch a o najnovších poznatkoch v tribológii a tribotechnike.

 
Publikováno: 30. 11. 2016 | Počet zobrazení: 1239 článek mě zaujal 170
Zaujal Vás tento článek?
Ano